V tretej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:

• Prečo je na našich školách bežné memorovanie.

• Aké zmeny zavádza kurikulárna reforma.

• Prečo s reformou nesúhlasí školský odborový zväz.

• A aké skúsenosti majú v základnej škole v Budimíre, kde zmena už prebieha.

Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman. ***

Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na ⁠⁠⁠https://hnonline.sk/predplatne⁠⁠⁠. ***

***

WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu

FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny

IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/

X: https://twitter.com/hnonline

V druhej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:

• Prečo u nás vzdelávacie výsledky ovplyvňuje to, z akej rodiny dieťa pochádza.
• S akými bariérami musia bojovať chudobné deti.
• A čo musíme urobiť pre to, aby tieto bariéry zmizli.
• ⁠Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.⁠

Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.

***

Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na ⁠⁠https://hnonline.sk/predplatne⁠⁠. ***

Keď sa na Slovensku narodíte do chudobnej rodiny, nemáte rovnaké šance ako vaši rovesníci. Dáta hovoria, že v škole sa vám nebude dariť, ak získate prácu málo platenú a takú, na ktorú nie je potrebná veľká kvalifikácia. Z chudoby sa tak nedostanete a rovnaká budúcnosť čaká aj vaše deti. Hovoríme o generačnej chudobe.

Na tento problém upozornil aj riaditeľ OECD pre vzdelávanie a zručnosti Andreas Schleicher pri prezentácii výsledkov PISA, keď menovite spomenul Slovensko: „Tá sociálna priepasť v Slovenskej republike nemá obdobu. A keď to vidíte, možno si myslíte, že chudoba je osud. Porovnajme si však znevýhodnených študentov vo Švajčiarsku, ich matematické schopnosti sa vyrovnávajú priemernému študentovi v Slovenskej republike. Ak pochádzate z bohatej rodiny, vždy nájdete otvorené dvere v živote, o tom niet pochýb. Ak však pochádzate z chudobnej rodiny, tak nájsť skvelého učiteľa a budovať zručnosť je často jediná šanca, ktorú v živote máte.“

Na problém upozorňuje aj bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý dnes pôsobí ako poradca ministra školstva Tomáša Druckera pre inklúziu Ábel Ravasz: „Takže keď dieťa príde zo zlého alebo z ťažkého sociálneho prostredia do základnej školy, pravdepodobne rozdiel medzi ním a ostatnými spolužiakmi sa počas výučby ešte zvyšuje. Takže kompenzačná funkcia školského systému na Slovensku vôbec nefunguje, práve naopak.“

„Ak by ste sa rozhodli, kde sa máte narodiť, tak určite si nevyberajte Slovensko. Pretože ak sa narodíte do chudobnej rodiny, šanca, že vám vzdelávanie a škola pomôžu k tomu, aby ste sa vymanili z chudoby, je veľmi minimálna,“ rovnako upozorňuje odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.

O tom, ako vieme týmto deťom pomôcť, je druhá časť podcastovej minisérie Ema má mamu.

***

WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu

FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny

IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/

X: https://twitter.com/hnonline

V prvej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:

• Aké výsledky dosahujú naši žiaci v medzinárodnom porovnaní.
• Čo znamená, ak žiaci nemajú rozvinutú čitateľskú gramotnosť.
• A čo musíme urobiť pre to, aby sa vzdelávanie zlepšilo.
• ⁠Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.⁠

Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.

***

Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na ⁠⁠https://hnonline.sk/predplatne⁠⁠. ***

Ak by ste dali bežný text prečítať 15-ročným tínedžerom, každý tretí by v ňom nevedel nájsť hlavnú myšlienku. Podobne by sa to skončilo aj pri príkladoch z matematiky, ak by zadaná úloha bola zložitejšia. Ako sme sa dostali do bodu, že výsledky našich detí sa neustále zhoršujú?

„Poviem to tak úplne prakticky, aby ste si to vedeli predstaviť. Keď sa povie, že my máme obrovský problém v čitateľskej gramotnosti a každé tretie dieťa vo veku 15 rokov je funkčne čitateľsky negramotné, čo znamená, že to sú ľudia, ktorí neporozumejú textu, ktorý čítajú, oni nerozumejú tej vete. Teraz si predstavme, že ak je tá čitateľská gramotnosť v takomto stave, že každé tretie dieťa je funkčne negramotné čitateľsky, tak vo finále máme vlastne deti, ktoré absolútne nemajú šancu byť úspešné v tomto živote. Lebo ak človek nevie čítať a písať, tak ťažko môže v tej spoločnosti dobre fungovať,“ upozorňuje v podcaste Ema má mamu odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.

Zhoršenie nastalo aj v dôsledku pandémie, keď sa školy u nás zatvárali ako prvé a otvárali ako posledné. Učenie sa tak obmedzilo na videohovory z detských izieb a na pracovné listy, ktoré žiaci a študenti samostatne vypĺňali.

„My sme spolu s Českou republikou mali najdlhšie zavreté školy. Bolo to viac ako 170 dní. Napríklad v Rakúsku boli školy zavreté 71 dní, v Estónsku 87 dní, v Nemecku 92 dní, čiže výrazne menej,“ vysvetľuje riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská.

Problém sa však nezačal dištančným vzdelávaním, spočíva skôr v spôsobe výučby na našich školách, kde sa stále preferuje memorovanie.

Predstavte si to takto, učiteľ stojí pred tabuľou a vysvetľuje učivo, žiaci si látku zapisujú a neskôr sa od nich chce, aby ju v odpovedi zopakovali.

O tom, čo sa musí zmeniť, je prvá časť podcastovej minisérie Ema má mamu.

***

WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu

FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny

IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/

X: https://twitter.com/hnonline